Viktor Schauberger

Viktor Schauberger (30 jún 1885 - 25 september 1958) bol Rakúsky lesník, environmentalista a vynálezca, ktorý bol presne taký, ako jeho rovesníci Nikola Tesla a Wilhelm Reich ďaleko pred ním. Už v mladom veku sa odmietol podieľať na tradičnom vzdelávaní a preferoval trávenie času v lese, kde objavil mnoho revolučných zistení hlavne porozovaním vody. 

Jeho prvý veľký úspech prišiel v roku 1922, keď sa mu podarilo veľmi efektívne zvážať drevo z vyšších nadmorských výšok do údolí na inovatívne skonštruovaných vodných "tobogánoch".

Dostal zaslúžené ocenenie za svoje úspechy a samozrejme aj značnú časť závisti od tradične študovaných inžinierov. Tieto vodné šmýkačky účinne slúžili svojmu účelu v Rakúsku, Bavorsku a Juhoslávii pekných pár rokov, avšak Viktor bol sklamaný keď zistil, že jeho vynález mal za následok vznik holorubov, ako aj úplnú degradáciu prírodného prostredia. 

V rokoch od 1928 do 1935, Viktor Schauberger venoval veľa jeho času vývoju zariadenia na produkciu živej vody - vody s posilnenou štruktúrou ako aj so všetkými potrebnými minerálmi. Podľa jeho teórie, pramenitá voda je optimálnou voľbou pre život a zdravie, keďže vyviera v neporušenom prostredí.  Kvôli ľudským zásahom sa počet nedotknutých prameňov znížil. Na druhej strane, štruktúra vody bola zničená kvôli jej neprirodzenému pohybu cez rovné rúry umelo vyrobené človekom. Prvý zostavený prístroj mohol byť nevyhovujúci na manipuláciu, avšak utvrdil Schaubergerovu reputáciu ako "kúzelníka vody", ktorú nabral už s jeho šmýkačkami na drevo.

Taktiež bol aktívny v oblasti restorácie vody - založené na Schaubergerovych zisteniach, niekoľko riek v Rakúsku, ktoré mali deštruktívny efekt, boli nedávno obnovené.

Jeho ďalší výskum sa stále viac nakláňal k oblasti energie. Následne vyvinul teóriu implózie. Tá uvádza, že výroba energie pomocou výbuchu (benzínové motory, jadrová energia) je deštruktívna a škodlivá pre životné prostredie. Implózia na druhej strane znamená zvýšenie koncentrácie energie. Typickým príkladom takejto energie v prírodnom prostredí je vír a víchrice. 

Pre Schaubergera bola druhá svetová vojna veľmi nepríjemná, keďže bol nútený pripojiť sa k Nemeckej armáde. Následne bolo jeho túžbou prispieť k uzdraveniu Zeme a obnove prírody. Táto éra živila mnoho jeho vynálezov, ako napríklad meď alebo špeciálny pluh posilňujúci pôdu.

V roku 1958 ho investičný fond  lákal do USA. Viktor videl jeho emigráciu ako možnosť pre rozvoj jeho necentralizovanej a environmentálne priateľskej výrobe energie za pomoci implózie, avšak neskôr si uvedomil, že zámery investorov neboli spravodlivé. Bol nútený vzdať sa všetkej jeho práce a prototypov aby sa mohol vrátiť do svojej rodnej zeme, kde krátko po návrate zomrel. 

Jeho prácu pokračoval jeho syn Walter, ktorý tiež zalkožil PKS inštitút v Bad Ischl v Rakúsku. V PKS inštitúte môžete nájsť niektoré Viktorove vynálezy. Každé dva roky tam hostia ICOST konferenciu, ktorej sa FLAŠKA zúčastnila v Júny 2012.

Viktor Schauberger bol určite jedným z najviditeľnejších priekopníkov v oblasti vodného a energetického výskumu. Vzhľadom k tomu, že jeho filozofia (a vynálezy) sa odlišujú od všeobecne prijímaného know-how, je  jeho práca menej známa. Ale to určite neznamená, že si nezaslúži pozornosť. V tomto krátkom článku je nemožné pokryť celoživotnú prácu Viktora Schaubergera, preto by sme chceli poukázať na prácu Living Water (Živá voda) od Olofa Alexanderssona. Samozrejme existuje mnoho ďalších kníh, ale tá spomínaná pokryje jeho prácu najrozsiahlejšie. Každý, kto si želá načrtnúť a vedieť viac, môže tiež vidieť niekoľko videí zasvätených jeho práci aj na Youtube.

Tím Flaška stále nasleduje Schaubergerove pozorovanie a filozofiu imitácie prírody. Jeho práca tiež odpovedá na našu otázku, ako je možné produkovať jahody lepšej kvality iba za pomoci štruktúrovanej vody. Dnes TPS technológia zabezpečuje, že každý, kto používa Flašku, používa vlastný prameň vody.